„Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce,“ tlmočí evanjelista Matúš Ježišove slová. Juraj Kohutiar, náš priateľ, spolubojovník, a hlavne človek, ktorý svoj život prežil opravdivo, svoju knižku „Na západ od západu“ začína želaním amerického básnika Benéta, aby jeho srdce pochovali pri Wounded Knee. Juraja to inšpirovalo k úvahe, kam by odkázal svoje srdce. Najskôr, celkom prirodzene napísal, že by rád raz odpočíval tam, kde sa narodil, kde prežil väčšinu svojho života. Teda na Slovensku. Lenže potom pokračuje, že je veľa miest, kde nechal kus svojho srdca. Česko a iné slovanské krajiny. Rím a Svätá zem, s ktorými ho spájala jeho kresťanská identita. Napokon však túto úvahu zakončil v rovine, ktorú označil ako pre neho osobitne dôležitú, v rovine politickej. A v nej sa vyznal, že jeho srdce najviac priľnulo k Spojeným štátom americkým. „Napriek chybám a nedostatkom, ktoré pred sebou a pred inými nezakrývam, nepoznám lepší politický systém a v tomto zmysle veľkolepejšiu krajinu, ako sú USA. Ľudia žiadnej inej cudzej krajiny mi neprejavovali viac nezištnej ochoty pomáhať a v nijakej inej cudzej krajine som nezískal toľko priateľov ako práve v Amerike,“ napísal Juraj v roku 1998. Dnes sa to podivuhodne naplnilo a jeho pozostatky uložili do zeme práve tejto veľkej krajiny. A zároveň aj my sme sa s ním rozlúčili tu, doma, v Bratislave. Veríme však, že to, čo nášho priateľa Juraja robí ním, jeho duch, sa už neviaže na žiadne z týchto miest, a zostáva naďalej v podobe, ktorú my ešte nepoznáme. Som vďačný, že som Ťa, priateľu, mohol poznať a spoločne zápasiť o lepší svet. O taký, v ktorom sa Nebeské kráľovstvo už rodí. A verím, že sa v ňom, v jeho plnosti, znovu stretneme!