Som rád, že pápež František absolvoval kajúcnu púť do Kanady. Kultúrna genocída indiánskych detí bola zločinom proti ľudskosti a bolo správne, že sa hlava katolíckej Cirkvi ospravedlnila za jej podiel na týchto skutkoch. Treba mať odvahu prihlásiť sa k zodpovednosti a k pravde, i keď je hrozná. Dnešný svet je našťastie citlivejší k takýmto zločinom, a i keď sa odohrali dávno v minulosti, je treba mať odvahu sa s nimi i po mnohých desaťročiach vyrovnávať. Ale to, čo sa stalo, už sa neodstane. Ospravedlnenie potomkom je aktom pokánia, ale poctiví kresťania mali konať vtedy. Keď sa to bezprávie konalo. Práve preto by bolo nesmierne dôležité, aby pápež František teraz čo najskôr navštívil trpiacu a bojujúcu Ukrajinu. Aby to na vlastné oči videl. Tú spúšť a utrpenie. Aby priamo v rozbitých ukrajinských mestách videl aj to, že sú situácie, v ktorých je niekto útočník a niekto obeť. Niekto Kain a niekto Ábel. Niekto, kto stlačil spúšť a kto na to vydal rozkaz, a niekto, kto sa pred tým musí brániť. Aby to jednoznačne pomenoval. A aby to obrancom a obetiam priamo do očí povedal. Bolo by to pri tej obrane pred zlom pre nich veľkým morálnym povzbudením. Oni to potrebujú teraz. Aby tam nemusel niekedy v budúcnosti cestovať nejaký iný pápež a ospravedlňovať za to, čo sa na pomoc obetiam vykonať dalo, ale nevykonalo sa.