Znamenie časov, ktoré prináša nádej

Októbrové zhromaždenie biskupov a ďalších účastníkov synody v Ríme sa skončilo. Na záver jej účastníci schválili dokument, ktorý je vlastne pracovným dokumentom tém, čo vzišli zo synodálnych rozpráv z celého sveta. Inými slovami, je to o tom, ako vidia poslanie Cirkvi ľudia po celej našej planéte a čo od nej očakávajú. Záverečný syntetický dokument, ktorí napokon prerokovali na synode v Ríme však nie je konečným slovom. Témy, ktoré zhrnul, sa zasa vracajú do terénu, aby sme o nich premýšľali a rozprávali sa o nich. K tomu pripravujeme (asi v decembri) konferenciu vo formáte, ako sme usporiadali v máji tohto roku. Lebo, ako napísali účastníci rímskej synody v “liste Božemu ľudu” 25.10.: “…aby cirkev vo svojom rozlišovaní pokročila, musí bezpodmienečne načúvať všetkým…znamená to vypočuť (i) tých, ktorým sa v spoločnosti upiera právo hovoriť, alebo sa cítia vylúčení, a to i od cirkvi…cirkev musí byť pozorná tiež ku všetkým, ktorí nezdieľajú jej vieru, ale hľadajú pravdu…” O čo ide vystihuje citát pápeža Františka, ktorý uzaviera text listu: “Svet, v ktorom žijeme, a ktorý sme povolaní milovať a slúžiť mu i s jeho rozpormi, totiž vyžaduje, aby cirkev posilnila spoluprácu vo všetkých oblastiach svojho poslania. Práve túto cestu synodality Boh od cirkvi tretieho tisícročia očakáva.” Pomôžme tomuto procesu, priatelia, spoločne i kto ako môžeme! Je to jeden z mála veľkých dejov, ktoré sa v týchto časoch rozbiehajú, a prinášajú skutočnú nádej.