V tejto dobe je tak trochu v móde odmietať všetko, čo bolo pred nami, ako staré, odumreté, nepotrebné a často aj zlé. A uzavierať sa do svojho umelého sveta. Pápež na to mladých ľudí vo svojom príhovore v Košiciach dôrazne upozornil: “Dnes je nebezpečenstvo rásť vykorenení, pretože máme sklon bežať, robiť všetko narýchlo: to, čo vidíme na internete, nám môže okamžite prísť domov, stačí jeden klik a na obrazovke sa hneď zobrazia osoby a veci. A potom sa stane, že sa nám stanú známejšími ako tváre, ktoré nám darovali život. Plní virtuálnych správ riskujeme, že stratíme svoje skutočné korene. Odpojiť sa od života, fantazírovať v prázdnote nie je dobré, je to pokušenie od zlého. Boh nás chce mať pevne zasadených na zemi, spojených so životom; nikdy nie uzavretých, ale vždy otvorených pre všetkých!” Je to cenná rada i pre politiku inšpirovanú kresťanstvom. Nemala by byť nostalgicky obrátená do minulosti a vzdychať nad tým, že nám ušiel idealizovaný svet dávnych časov, ktorý tu ostatne nikdy tak úžasný ani nebol. Kresťanská demokracia by mala byť otvorená tejto dobe, mala by mať starosť o prítomnosť a budúcnosť. A čerpať pritom z toho, z čoho náš ľud, z čoho sme my kresťania, vyrástli a čo má stále hodnotu. Otvorená a spojená so životom.