Dráma ľudí, ktorých z ich domovov vyhnali vojny, násilie, nedôstojné životné podmienky, či klimatické zmeny je znamením (aj) našich nepokojných časov. Tak, ako sme prejavili účasť voči ženám, deťom a mužom, čo utekajú pred vojnou na Ukrajine, mali by sme byť citliví voči núdzi všetkých ľudí, ktorí sú nútení opúšťať svoje domovy, kdekoľvek na svete. Slovensko by malo byť otvorené európskemu riešeniu utečeneckej témy a podieľať sa na ňom. Jednak preto, lebo nejde o len o čísla, ale o milióny konkrétnych ľudských osudov, a jednak aj preto, aby sme boli solidárni s členskými štátmi Európskej únie, ktoré sú dnes prvé na rane. A iste, aj my máme právo (ba povinnosť) povedať, na čom záleží nám. Je legitímne požadovať, aby ten, kto klope na naše dvere, rešpektoval kultúrne a náboženské tradície nášho ľudu, a samozrejme, aby dodržiaval naše zákony. Ide o veľkú mravnú tému našej doby, a preto sa k nej nestavajme ani sebecky, ani alibisticky!