Bitka o zmenu trestnoprávnych noriem škodí Slovensku dvojako. Jednak tým, že sa vládna koalícia rozhodla urobiť to babrácky, a to obsahovo i procedurálne. Z navrhovanej úpravy trčí jej čisto politický účel ochrániť si svojich ľudí. Ešte sa síce definitívne nerozhodlo, ale už teraz je jasné, že vláda túto bitku prehráva. To je na jednej strane dobre, ale ak sa tak stane, tak zas hrozí, že súčasný právny stav zostane a nikto sa už ani nezamyslí nad tým, či i to napokon Slovensku neuškodí. Pretože niektoré argumenty, ktoré v tejto, inak veľmi jedovitej debate zazneli, je treba brať vážne. Samozrejme nie kvôli niekoľkým obvineným, či obžalovaným, ale kvôli právnej istote a ochrane pred zneužitím inštitútu tzv. „kajúcnikov“ voči komukoľvek. Pretože na základe obvinení, ku ktorým policajná mašinéria dotlačila osoby, čo s ňu začali spolupracovať sa v 50. rokoch minulého storočia robili hrozné veci. Naši otcovia by mohli o tom rozprávať. Preto rozprava o inštitúte spolupracujúcich obvinených, ktorý sa pred vyše dvadsiatimi rokmi dostal aj oficiálne do nášho trestného práva, je opodstatnená a komu ide o štát, v ktorom sa žije dobre, a v ktorom poctiví ľudia nemusia nikdy žiť v strachu, tak by sa tejto debate nemal vyhýbať.
Opozícia by sa v tejto chvíli mohla preukázať ako štátotvorná, ak by sa do takejto poctivej rozpravy zapojila vlastným návrhom. Lebo naša súčasná úprava je naozaj veľmi vágna, poskytujúc policajným „lovcom“ oprávnenia a sudcom absolútnu voľnosť pri rozhodovaní. A pre „kajúcnika“, ktorému hrozí basa, je to celkom dobrý biznis, ak sa jej takto môže vyhnúť, stačí len keď urobí a povie, o čo ho „lovci“ požiadajú. Na súde u nás platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, takže to, čo vzíde z takéhoto „lovu“, môže sudca použiť i bez iných dôkazov, ktoré by tvrdenia „kajúcnika“ potvrdzovali.
Diskutovalo sa o tom už pri prijímaní inštitútu spolupracujúceho obvineného, lebo sme aj vtedy mali pochybnosti, či sa to nebude dať zneužiť. Argumentovalo sa vtedy Talianskom, hlavne zápasom s talianskou mafiou. Lenže talianska mafia, to je úplne iné slovo, ako to, čo my tu na Slovensku nazývame mafiou. V tom boji na území „stredomorskej čižmy“ ide naozaj takmer vždy o život. Strieľa sa, vyhadzuje sa do povetria a spolupracovať s políciou znamená takmer isto podpísať si rozsudok smrti. Preto tam majú pravidlá, ktoré sú naozaj precízne. Chránia kajúcnika, ale zároveň aj tých, o ktorých kajúcnik svedčí. Jeho svedectvo sa musí potvrdiť ďalšími dôkazmi. A takto je to aj vo Francúzsku, či v Holandsku. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval viackrát, že v prípadoch, keď rozhodujúcim dôkazom pre odsudzujúci rozsudok bola výpoveď „kajúcnika“ bolo porušené právo na spravodlivý proces.
Trestnoprávne predpisy sú najcitlivejším meradlom slobody režimu. Akýkoľvek priestor, ktorý by mohol umožniť ich zneužitie, či už v politickom zápase, alebo na ekonomické vydieranie, či dokonca na niečo ešte horšie, ohrozuje samotné základy demokratického usporiadania štátu. Toto je preto chvíľa, v ktorej by opozícia mohla spoločne pripraviť návrh, v ktorom nepôjde o žiadnych konkrétnych ľudí, ale o väčšiu právnu istotu pred akýmkoľvek možným zneužitím donucovacej moci štátu. Teda pre všetkých.