Vláda sa oživiť ešte dá, ale treba konať

Keď začínam písať tento príspevok je 24 hodín do hlasovania o tom, či bude súčasná vláda pokračovať. Záleží mi na osude mojej vlasti, a preto ho píšem. Lebo je ešte čas. Jeden deň. Ak má táto vláda zmysluplne vládnuť po celý ústavou určený čas, tak to nepôjde bez dvoch zásadných krokov. Nevyhnutných, inak to nepôjde.

Prvým je to, čo sa honosne nazýva rekonštrukciou vlády. Inými slovami, ak jeden človek bráni tomu, aby mala vláda väčšinovú podporu, tak tam proste nemá čo hľadať. I keby to bol svätý Pavol. Navyše ten náš ním naozaj nie je. To sa dá celkom ľahko, stačí ak predseda vlády pošle do Pionierskeho paláca jeden list. Ústavné právo na to má.

Druhý krok je zložitejší. Niektorí vravia, že rekonštrukciu vlády je možné obnoviť na “politickom pôdoryse”, ktorý vytvoril koalíciu po minulých voľbách. Po prvom kroku to ale už nebude možné. Okrem toho, tento “pôdorys” sa vlastne dávno rozsypal, už nefunguje, stratil podporu nielen v parlamente, ale z veľkej časti (a to je najzávažnejšie) aj v spoločnosti. Dá sa ale začať budovať “nový pôdorys”. Taký, ktorý otvorí perspektívu mnohým poslancom z toho pôvodného (to je potrebné pre vládnutie teraz), ale hlavne voličom po celej našej vlasti (to bude potrebné pre voľby a pre budúcnosť). Myslím si, že cez víkend Dzurinda svojimi gestami, slovami a hlavne zábermi zo snemu malej mimoparlamentnej strany naznačil, ako by sa takýto “nový pôdorys” dal utvoriť. Mikuláš je skúsený harcovník, a dozaista vie, že taká strana v politickom závetrí sama o sebe Slovensko z biedy nevytrhne. Ale to, čo je má na nej strategický význam, je jej názov. Len ho treba naplniť vhodným obsahom.

Ten, bez ktorého sa táto operácia nedá uskutočniť, na tom sneme v sobotu bol. Ak neurobí nič, alebo bude iba ad hoc získavať rozličných bizarných poslancov za ešte bizarnejšie sľuby, či ústupky, je asi jedno, či zajtra vláda padne, alebo nie. Ak aj nepadne, zostane menšinovou, a jej ďalšie pôsobenie bude utrpením pre všetkých i pre ňu samu. A o tri týždne nás potom na oslavách tridsaťročnice samostatnosti štátu môže tak, ako dnes v Bruseli, tiež zastupovať český premiér! Apelujem, lebo ešte je čas. Asi tak, ako písal český básnik Vítězsval Nezval: “dnes ještě zapadá slunce nad Atlantidou.”