Svoj príhovor na sídlisku Luník IX končil František slovami: “…všetkých vás pozývam, aby ste prekonali strach, rany minulosti, s dôverou, krok za krokom: v poctivej práci, v dôstojnosti zarábania si na každodenný chlieb, v budovaní vzájomnej dôvery. A v modlitbe za seba navzájom…” Osobitne ma z týchto slov oslovilo to “krok za krokom”. Je to odporúčanie politiky postupných krokov. Vrátim sa ešte k tejto téze vo svojom záverečnom zhrnutí celého tohto cyklu reflexií. Lebo je to praktická zásada, jednak vo vzťahu medzi ideálom a realitou, ale aj pre možnosť spolupráce tých, ktorí sa síce nevedia, nemôžu, alebo nechcú dohodnúť na všetkých krokoch, ale môžu nájsť zhodu aspoň na jednom, alebo niekoľkých. Ak prinášajú hoci aj malý posun k lepšiemu, i ony majú zmysel. Veľmi poučná zásada i pre kresťanských demokratov.