Základné tajomstvo kresťanského učenia sa nevyhýba bolesti a krížu. “To, čo premieňa bolesť, je láska. Kríž teda objímame spolu s Ježišom, nikdy nie sami! Ak objímame Ježiša, znovu sa rodí radosť. A Ježišova radosť, v bolesti, sa premieňa na pokoj,” povedal František v závere svojho príhovoru mladým ľuďom. A pokračoval výzvou, ktorá bola určená iste nielen im, ale kresťanom vôbec: “Drahí mladí, chlapci i dievčatá, želám vám túto radosť, silnejšiu ako čokoľvek iné. Prajem vám, aby ste ju zaniesli svojim priateľom. Nie kázne, ale radosť. Prinášajte radosť! Nie slová, ale úsmevy, bratskú blízkosť.” Myslím si, že ani kresťanstvom inšpirovaná politika nesmie prepadnúť pokušeniu, ktoré dnes ovládlo verejný život: vidieť iba to zlé. Odhaľovanie toho, akí sme hriešni a nedokonalí je mocným zdrojom politickej energie. Ale vedie k tomu, že vie iba búrať. Ak nám ale naozaj ide o lepšiu budúcnosť národa, tú môže priniesť len politika, ktorá bude vzbudzovať nádej. Politika, ktorá dokáže budovať. Iba taká môže vzbudzovať skutočné nadšenie a prinášať radosť. Nie náhodou sa konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu o kresťanoch v spoločnosti nazýva “Radosť a nádej”. Je to presne to, čo by mala do verejného života spoločnosti prinášať kresťanská demokracia.