Ďalej Svätý Otec vo svojom príhovore k predstaviteľom verejného života hovoril o mnohých ľuďoch, ktorých životy prešli skúškou utrpenia. “Koľko slávnych osobností bolo zavretých vo väzení, ale vo vnútri zostali slobodní. Ukázali žiarivý príklad odvahy, dôslednosti a vzdorovania nespravodlivosti! Ale predovšetkým odpustenia. Toto je soľ vašej zeme…” pripomenul nám František. A platí to pre každú dobu. I tú našu. Aby sme si uchovali vnútornú slobodu, vždy potrebujeme tak, ako vtedy, odvahu, dôslednosť a vzdor voči každej nespravodlivosti. Ale, aby i takáto vnútorná sloboda bola aj na prospech budúcnosti našej vlasti, nesmieme svoje srdcia, ale ani reálnu politiku živiť túžbou po odplate, Po pomste, Inak sa špirála politickej nenávisti, pohonov na nepriateľov, mediálnych, či justičných lynčov nikdy nezastaví. A môže prerásť i do násilia. Tak, ako Európa po krvavých vojnách potrebovala, aby medzi hlavnými nositeľmi jej konfliktov došlo k zmiereniu, tak to potrebuje i Slovensko. Myslím si, že práve takúto soľ našej zeme mal na mysli pápež František. A kto iný by mohol mať takú vnútornú slobodu, aby mohol mať odvahu byť v rozhašterenom prostredí našej vlasti architektom takéhoto zmierenia, ak to nebudú kresťanskí demokrati?