Jedna moja FB priateľka v reakcii na môj sobotňajší príspevok veľmi úprimne napísala, že najlepšie by bolo vyjednávať, lebo každá vojna končí napokon vyjednávaním. Áno, v civilizovanej politike je rokovanie najlepším spôsobom, ako riešiť akúkoľvek nezhodu, či konflikt záujmov. Kto to vie, tak sa ale k vojne ani neuchýli. Lenže kto sa rozhodol vsadiť na násilie a už prekročil ten Rubikon krvi, tak sa už ťažko vráti k rokovaciemu stolu bez toho, aby si zabezpečil to, čo chcel násilím dosiahnuť.
Preto v skutočnosti máloktorá vojna naozaj skončí vyjednávaním. Ani obe svetové vojny neskončili tak, že by sa na jej ukončení bojujúce strany dohodli. Je mi ľúto každého zmareného života, ale aj ruská vojna na Ukrajine je už bohužiaľ v štádiu, ktoré sa rozhodne na bojisku. A nejde v nej zďaleka len o ukrajinské územia. Ba ani iba o suverenitu ukrajinského štátu. Napokon šelmy tohto sveta to vlastne aj priznávajú. Často zdôrazňujú, že je potrebný nový svetový poriadok. V skutočnosti to, čo chcú, vôbec nie je nové, ale v podstate práve staré usporiadanie sveta. Také, v ktorom silní môžu čo chcú a slabí môžu prežiť iba ak sa im podvolia. Toto je ten nedôstojný „realizmus“ mnohých malých qusilingov, ktorí hovoria o tom, ako je treba sa dohodnúť, a tým majú na mysli, že Ukrajina má ustúpiť.
Ľudstvo len postupne a v ťažkých zápasoch vydobylo právo aj pre slabých. Svetový poriadok, ktorý sa utvoril po Druhej svetovej vojne nebol dokonalý, ale bol určite oveľa spravodlivejší, ako zákon džungle, po ktorom túžia šelmy tohto sveta. Bohužiaľ o spravodlivejší svet niekedy nestačí iba hlasovať. Keď sa začalo strieľať, už sa obvykle nedá ani vyrokovať. Niekedy je nevyhnutné aj bojovať. Preto sú tak hodnotovo podstatnou súčasťou našej, slovenskej histórie Slovenské národné povstanie, či odboj voči komunistickej diktatúre a nie chytrácke dohody so silnejšími, v ktorých si ich signatári azda niekedy mysleli, že s nimi vybabrú. No nevybabrali, len sa nedôstojne podvolili. Toto je, milí priatelia, najvážnejšia mravná dráma súčasnosti. Aj keď zatiaľ za spravodlivejší svet umierajú Ukrajinci. Každý sme našim vlastným postojom súčasťou tohto zápasu o to, či svet našich detí bude spravodlivejší, alebo im budeme radiť, aby sa radšej vždy zmierili s mentálnym svetom Džingischánov, Hitlerov, či Putinov.