“Stav sa, že Rusko sa rozpadne skôr!” odpovedal som pred niekoľkými rokmi môjmu bývalému politickému spolubojovníkovi, ktorý úplne prepadol videniu sveta z Moskvy. Bolo to na jednom neformálnom retro stretnutí, na ktorom nám s očami plnými radostného očakávania z vtedy čerstvého rozhodnutia britských občanov, že vystúpia z Európskej únie, povedal zhruba tieto slová: “Vidíte, už to začína. O niekoľko rokov sa Únia rozsype.” Bolo by dnes ešte fanfarónstvom tvrdiť, že stávku by som zrejme vyhral. Na to je ešte skoro. A asi si to ani neprajem. Ale istotne sa konštatovať dá, že tá naša nesmierne zložitá politická organizácia Európy pôsobí dnes napriek rôznorodosti a zložitosti rozhodovacích procesov, životaschopnejšie. Do mohutného, dlho prevažne byrokratického kolosu, vniesli dramatické krízy týchto rokov konečne živú politiku. Čosi, čo tam ešte v čase Brexitu chýbalo. A to je len začiatok. Ukrajina prinesie do Únie aj čosi, na čo sme inak už dosť zabudli: ochotu bojovať. Z Európskej únie sa takto v ohni dnešného búrlivého sveta postupne ukuje mocnosť, ktorá i napriek nedokonalostiam jej vodcov a členských štátov, bude nielen čeliť rizikám, ale som presvedčený, že nadviaže na dejinnú iniciatívu, ktorú Európa už vyše dvoch tisíc rokov má. Teším sa, že Slovensko, hoc malé a tiež nie dokonalé, je platnou súčasťou tohto jedinečného politického a kultúrno-civilizačného útvaru!