Ruský prezident Vladimír Putin zatiahol svoju krajinu do vojny, ktorú Rusko ani trochu nepotrebuje a nemá z nej ani čo získať. Za štyri roky sa mu nepodarilo zlomiť odpor Ukrajiny a pripraviť ju o jej spôsobilosť rozhodovať o svojich osudoch podľa vlastnej vôle. A ani sa mu to už nepodarí. Nie preto, lebo by boli Rusi vojensky slabší, ale predovšetkým preto, lebo ruskí vojaci vlastne nevedia, za čo bojujú. Ukrajinci vedia. Preto sú predovšetkým morálne silnejší. Rusom sa aj z toho dôvodu nepodarilo do vojny „za nový svetový poriadok“ zatiahnuť nikoho z jeho potencionálnych geopolitických spojencov. Tí si pokojne počkajú, Putina budú priateľsky potľapkávať po pleci, kým postupne zoslabne, aby sa potom prípadne zúčastnili na delení toho, čo z jeho niekdajšieho impéria napokon zostane.
Americký prezident Donald Trump zaťahuje baštu slobodného sveta do inej vojny, ktorú zas Amerika nepotrebuje a takisto z nej nemá čo získať. Sú to zatiaľ iba týždne, ale už dnes je jasné, že vojenský útok spôsobuje Američanom, a i svetu, viac problémov, než ním chceli vyriešiť. A tak sa Trump usiluje stiahnuť do vojny aj svojich spojencov. Tých spojencov, na ktorých doteraz nemal dobrého slova. Európskej únii mnohí vyčítajú kadečo, ale promptná reakcia predstaviteľov starých, ostrieľaných európskych mocností dala jasne najavo, že s nimi v tejto avantúre počítať nebude môcť.
Čo by v takomto, zdanlivo popletenom svete, malo robiť malé a nie veľmi skúsené Slovensko? Nuž nemalo by experimentovať, ale malo by robiť to, čo robia tí, ktorí majú s drámou medzinárodnej politiky stáročnú skúsenosť. Nedá sa hrať ani na dve, a už vôbec nie na všetky štyri strany. Pre malý štát je hlavne dôležité nestáť na zlej strane. Nespoliehajme sa na to, že keď sme už raz v Európskej únii, tak si môžeme robiť čo chceme! Technicky, v rámci svojej suverénnej právomoci môžeme, ale budeme za to niesť aj následky. Silokrivky európskej politiky sa v tejto dobe nanovo preskupujú a významnú rolu v budúcnosti budú hrať len tie štáty, ktoré sa na tom teraz podieľajú. Keď štát odolá silnejšiemu agresorovi, tak v tom zosilnie – a to bude aj prípad nášho východného suseda. Žiadna rúra pre nás nemôže byť tak dôležitá, aby sme si nadobro pokazili svoje vzťahy s Ukrajinou. A s väčšinou Európy. I Babišovi to došlo, zaradil spiatočku a nechce, aby ho hádzali do jedného vreca s Orbanom a Ficom. A keď Orban o mesiac prehrá, môžeme v tom vreci zostať sami. Nechcem teraz maľovať obraz toho, čo to pre nás môže napokon znamenať. Možno by si to na Súmračnej ešte mali premyslieť!