Priatelia, dnes v deň summitu NATO, načnem veľmi vážnu tému. Vždy, keď tu napíšem, že by Západ mal i vojenskou akciou pomôcť zastaviť vraždenie na Ukrajine. ozvú sa nejaké hlasy, že toto už nie, lebo by to bola tretia svetová a Rusi majú jadrové zbrane. Napokon od začiatku invázie putinovci viackrát pripomenuli, že ich majú. Áno, neskutočne ničivé atómové zbrane sú historicky relatívne novým prvkom v bezpečnostnom prostredí súčasného sveta. Už nikdy nezmiznú. Márne sa aktivisti, i pápež, nádejajú, že sa to dá. Odkedy človek túto ničivú silu vymyslel, už sa to nedá z vedomia ľudstva vymazať. Svet s nimi žije už skoro osem desaťročí. Obranou pred nimi bol zatiaľ strach, že keď ich použije ktorákoľvek strana, dočká sa ničivého protiúderu, tak to radšej nebude skúšať. I preto sa počas studenej vojny vytvorila stratégia založená na dohodách o tom, že si nikto nebude budovať účinný protijadrový obranný systém, aby neprišiel do pokušenia ich použiť. Účinná stratégia, ale len za predpokladu, že jadrové zbrane budú mať vždy len mocnosti s pudom sebazáchovy. Vo chvíli, ako sa táto ničivá sila dostane do rúk nevypočítateľnej sily, ukáže sa, že si túto stratégiu môžeme strčiť za klobúk. Štáty NATO (i my) by si mali začať urýchlene budovať účinné obranné systémy pred týmito zbraňami. Lebo nerobme si ilúzie, skôr alebo neskôr ich niekto v obmedzenom rozsahu použije. A začať treba hlavne mentálnou pripravenosťou im čeliť. Nenechať sa nimi vydierať. Teraz Ruskom. Keby bol býval Islamský štát získal jadrovú zbraň, boli by sme azda všetci prestúpili na islam, keby sa vyhrážali, že ju použijú, ako to neurobíme? Zastaviť súčasné vraždenie nevinných ľudí na Ukrajine stojí za to riziko. A schopnosťou uniesť riziko sa i my staneme odolnejšími. (A mimochodom Rusi ešte pud sebazáchovy majú)